Erika: Chodievate do okolia už dlhšie?
Zuzka: No už je to pomaly tradícia. Vyberieme si niektorú oblasť z nášho okolia a dohodneme si deň, kedy vyrazíme. Trasa býva tak do 50 km. Je to taký výlet za krásnymi umeleckými pamiatkami.
Erika: Kde ste boli v minulom roku?
Zuzka: Vybrali sme si trasu na východ od Liskovej. Bolo to asi 40 km. Cieľom našej „kultúrnej zvedavosti“ boli kostolíky v Liptovskej Teplej, Ivachnovej, v Liptovskom Michale a v Partizánskej Ľupči.
Erika: Boli tieto kostolíky otvorené?
Roman: Neboli, ale poprosili sme napríklad pána kostolníka, aby nám otvoril kostol, ale žiaľ, nebol celkom pripravený podať nám aj výklad. A tak sme potom radšej do ďalšej farnosti volali a pán farár nám dal aj odborné vysvetlenie.
Erika: Čo ste teda videli?
Júlia: V Liptovskej Teplej majú veľmi pekný starý kostol. Dozvedeli sme sa, kto maľoval obrazy na stenách. Vzácne boli aj reliéfy na starej kazateľnici – ale bolo vidieť poznačenie časom.
Erika: Videli ste aj nejaký moderný kostol?
Pavol: Boli sme v novom modernom kostole v Ivachnovej, ktorý je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi. Bol priestranný a svetlý. Pán farár nám povedal, kto kostol navrhol, aj históriu stavby a odkiaľ doviezli krásne mramorové kamene na oltár, krstiteľnicu i sédes. Myslím, že aj moderné umenie je veľmi pekné, ale mne sa viac páčili tie staršie kostoly.
Erika: Zažili ste aj nejaké prekvapenie?
Pavlínka: Prekvapil nás kostol v Liptovskom Michale. Bol to veľmi starý kostol. Dosť chladný a tmavý a aj pomerne malý. Pán farár nám ho otvoril obrovským železným kľúčom.
Erika: Boli ste aj v Partizánskej Ľupči?
Pavlínka: To nie je dedina, ale malé mestečko, veď to bolo jedno z prvých miest, ktoré získalo na Liptove kráľovské výsady. Túto históriu bolo poznať aj na kostole. Kostol bol veľký, krásne zdobený, s vyrezávanými lavicami pre zemanov. Mal viac oltárov, veľký drevený chór a krásny hlavný oltár. Jedno z našich dievčat sa spýtalo na to, čo bolo pod sklom. Pán kostolník nám povedal, že sú to vzácne relikvie, ale nevedel a ani jeden človek nevie, odkiaľ sú a ako sú staré. Je tam pečať, ktorá sa však nedá rozlúštiť.
Erika: Bola aj nejaká nepríjemnosť?
Roman: V jednom kostole, ktorý sme navštívili počas nášho putovania, sme počuli smutnú vec. Boli tam donedávna staré vzácne sochy, ale zlodeji ich ukradli. Ale našťastie tam bol nejaký vzácny obraz, ktorý zlodeji nepoznali a tak ho tam nechali. A preto naň už mali čas namontovať bezpečnostné zariadenie.
(úryvok z článku Mariána Valábka „Za kultúrou na bicykli“, uverejneného v časopise Veľké jubileum 2000)
Autor: Erika K.
