V nedeľu 3. mája 1998 sme sa, ako už tradične, vybrali do Spišskej Kapitule, kde si v Kňazskom seminári Jána Vojtašáka na Deň otvorených dverí miestni bohoslovci – študenti teológie pripravili spoločensko-humorný program pre deti a mládež i svojich rodičov z celej spišskej diecézy.
My sme vyrazili ráno o 7.00 hod. v počte výletníkov asi 50 – čo je záujem veľmi veľký. Dorazili sme akurát tesne pred sv. omšou, ktorú celebroval rektor seminára vdp. Jozef Jarab. V homílii rozprával o dobrote Ježiša – Dobrého Pastiera, ktorý nám dáva kňazské povolania, ktorými požehnáva Slovensko. Ďalej povzbudil adeptov kňazstva k ešte väčšej horlivosti v štúdiu a každodennej príprave na kňazstvo.
Po sv. omši sme sa išli prejsť na dominantu Spiša – na Spišský hrad, ktorý je akoby strážcom, ktorý bdie nad mestečkom Spišské Podhradie i samotnou Spišskou Kapitulou. Zostali z neho už len holé skalné a kamenné steny obohnané vysokým, asi 6-metrovým múrom, ale stále je veľmi krásny a je na ňom čo obdivovať. Je tu zbrojnica, kanóny, oštepy, starobylé pušky, ozembuchy, biče, cepy, stará mučiareň s derešmi, okovami i viacerými hroznými nástrojmi na mučenie. Asi najviac nás potešil krásny výhľad z asi 30 m vysokej veže, na ktorú sme vystúpili po mnohých schodíkoch úzkymi chodbami. Ten výhľad, z ktorého bolo krásne vidno celé Spiš. Podhradie i Spišskú Kapitulu ako na dlani, bol naozaj úchvatný. Potom sme zišli dolu a zvnútra sme prešli po celých hradbách obkolesujúcich Spišský hrad. Vnútri hradu nás všade sprevádzala ochotná pani sprievodkyňa, ktorá nám ku všetkému poskytovala potrebný odborný výklad.
Po rozlúčke s hradom sme sa opäť vybrali na Sp. Kapitulu, aby sme si prezreli Kňazský seminár, po ktorom nás sprevádzal ružomberský diakon Jarko Chovanec. Ukázal nám učebne, aulu, 2 kaplnky, telocvičňu, jedáleň, kde sme si pochutili na dobrom obede. Potom sme sa vybrali na nádvorie, pred katedrálu sv. Martina, kde nás bohoslovci zabavili pekným programom, ktorý bol plný humoru a piesní o Bohu a jeho láske. Povzbudení na duchu i na tele sme sa vracali domov.
Zažili sme tu naozaj pekné chvíle. Nabudúce by sme chceli navštíviť a spoznať Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Budíne pri Banskej Bystrici. Verme, že nejaké nabudúce opäť bude.
Autor: Neznámy