Matka je tvoja domovina,
matka sú ruky, na ktorých smieš plakať,
matka je tvoja láska milá.
Bez matky by človek musel plakať.
Matka je polovicou života každého….
Matka sa stará o nás celý život a vždy podáva pomocnú ruku…
Matka je útočišťom malých rozplakaných dušičiek,
a vôbec prvé slovo, ktoré dieťatko zo seba vydá.
Matka nás hladí, smeje sa i kričí, keď treba,
šatí nás a dáva nám chleba.
A ako sa jej za to všetko poďakovať?
My sme to skúsili asi takto:
Poobede, keď sa každý dobre napapal a mozog fungoval tak, ako mal, sme sa zišli v Božom chráme. A čo tam, poviete si? A tam sme čakali na mamičky. Jedna po druhej prichádzali, až sa nimi naplnil skoro celý kostol. A keď prišiel aj správny čas, vtedy sa to celé začalo. Básničkami sme mamičkám ďakovali a spomenuli sme aj našu najlepšiu mamu, ktorá je hore na nebesiach a vzdali sme jej úctu piesňami. A aby mamičky napli uši, vyrozprávali sme im príbeh. Príbeh o sestričke, ktorej sa zjavil Pán Ježiš a chcel od nej, aby mu dala namaľovať obraz s názvom Božie milosrdenstvo. Ten obraz je veľmi krásny a Pán Ježiš nám o ňom veľa hovoril.
A možno si opäť poviete: a kto s tým celým prišiel? Bolo to skutočne dobré? Nápad sme realizovali pod vedením uja Timka a tety Timkovej. Aj oni sa prihovárali mamičkám a mamičky odchádzali domov veľmi šťastné. Slovo šťastné symbolizovali aj malé srdiečka, ktoré pred kostolom rozdával Marek a Katka. A v tých malých srdiečkach bolo aj čosi na osladenie života, a malá kvetinka, ktorá znázorňovala, aké dobré a krásne sú naše mamičky.
A my deti i mládež sme odchádzali domov šťastní, že sme naším mamám pripravili také krásne odpoludnie, ktoré na ich tvárach vyčarilo úsmev no i malú slzičku.
Autor: Bibiána K.