Všetci saleziáni raz v roku zasvätia nedeľu Panne Márii – Pomocnici kresťanov. Aj my, v Domke sme sa 24. mája pripravili na oslávenie našej Pomocnice.
Miništranti sa od februára zúčastňovali na miništranskom kurze, ktorý ich mal naučiť správne miništrovať a byť dobrými a svedomitými kresťanmi všade, nielen v kostole. Kurz viedol Jarko Timko st. a Marek Daňo. Miništrantský kurz vyvrcholil miništrantskými skúškami v sobotu pred dňom saleziánskej radosti, ktoré sa konali na fare za účasti vyučujúcich a pána farára.
Sľuby skladali miništranti v nedeľu na „prvej“ sv. omši. Po nich nasledovala obliečka a potom sa všetci sľub-skladajúci miništranti zapojili do vykonávania svojej služby pri obetnom stole.
Popoludní sme sa všetci, radosťou naplnení mladí i deti stretli o 13.00 hodine na „malom“ ihrisku, kde sme rozdelili do dvoch družstiev, pričom sme boli navzájom pomiešaní – mládež s deťmi všetkých vekových kategórií. Celú akciu otvoril príhovorom náš brat Ján a vyzval nás, aby sme sa obrátili k tej, ktorej bol tento deň zasvätený – k Márii, modlitbou Zdravas. Radosť z hry mohla neustále rásť.
A aj rástla, počas volejbalu, ktorý hralo viac ako 20 mladých. Potom počas futbalu, ktorý by som ani nenazval futbal, ale hŕbu radostných hráčov naháňajúcich loptu po ihrisku. Futbal sa skončil nerozhodne a nasledovalo kopanie od polovice ihriska do prázdnej brány. Posledná hra bola vybíjaná. Po nej nasledovala sladká odmena, ktorú doniesla teta Marková. Bola to torta zo svadby. Môžem povedať, že bola výborná. Domov sme odchádzali plní radosti z krásne prežitého dňa.
Teraz viem, že tá radosť bola pravá, lebo bola „spojená“ s Pannou Máriou a bola pod jej ochranou. Právom sa tento deň nazýva Dňom saleziánskej radosti.
Autor: Neznámy
