A znova to prišlo
Bolo to jedno celkom obyčajné ráno
do celkom neobyčajného dňa
s celkom obyčajnými piesňami
neobyčajnému BOHU
v podaní obyčajných ľudí
„neobyčajného“ spevokolu…
Ako sa vraví: po plači býva smiech a možno práve preto sme sa všetci smiali šťastím po našom vystúpení. Šťastím, že hoci nie je všetko ružové, keď sa chce, vždy sa dokáže. Ako ušité pre nás. Nie?
Ročník, ako každý, dopadol s celkovým úspechom, pretože každý z prítomných dostal niečo, čo možno už dávno hľadal, iba nevedel, kde to nájsť. A tu to našiel.
Našiel tu blízkosť Boha s človekom, samého seba v neľútostnom svete množstva ľudí, ktorí sa ani nepoznajú, našiel tu bránu do sveta lásky. Kľúčik má každý z nás, len nie vždy pasuje do „správnych“ dvier. Správne dvere sa musia hľadať na podujatí, ako toto. A kto to ešte stále nepochopil, toho pozývame o rok. Ak už nie do Ružomberka, možno práve do Liskovej. Spevu zdar!
PS: A dopraj nám čisté hlasy a zdravé hlasivky. Ďakujem Pane…
Autor: Bibiána K.