Kde bolo, tam bolo. Túto rozprávku určite každý z nás pozná. Aby som bol presnejší, nie rozprávku, ale začiatok rozprávky. A zazvonil zvonček a rozprávky je konček. Veru, veru tak, všetko sa raz skončí. Tak tomu nebolo a ani nie je u nás. Ako sa školský rok začal, tak sa aj na radosť mnohých detí (nebol som výnimkou) skončí. A aby nebodaj niektorým neunikol koniec školského roka, tak sa tu organizuje táto akcia “ BODKA ZA ŠKOLSKÝM ROKOM. “
Ej, veru, nemáme to ľahké s plánovaním niektorých akcií, lebo človiečik mieni, ale Pán Boh mení. S napätím sme očakávali aj v túto sobotu, aké bude počasie, a tak. Ej, veru, dobre bolo, a tak hor sa do lesa. Všetko malé, čo len nohy malo, vykračovalo si s batôžkom lesným chodníčkom na známu čistinku. A tam hore stany stoja. Pýtame sa: „Kto to, čo to?“ Veru, aj ja som sa takto pýtal, kým z neho nezačali pomaly vykúkať strapaté hlavy našich marasníc (dievčat) a marasníkov (chlapcov), ktorí strávili celú noc na tomto táborovo – bodkovom mieste.
Nuž, ale nebolo veľa času, a tak hajde zložiť stany, udržať oheň pod kotlom a chytro, chytro pripraviť stanovištia, lebo deti boli raz – dva pri nás. Ej, veru, aj deti sa museli riadne natrápiť, kým zvládli rôzne záludnosti, ktoré sme pre nich pripravili. A aby sme si trošku oddýchli od malých nezbedníkov, poslali sme ich hľadať stratený poklad. Ej, veru, ale kde ho hľadať? V stratenom lesíku, plnom rôznych prekvapení? Žiaľ, na túto otázku mohli odpovedať iba oni.
Pokiaľ boli deťúrence preč, my sme trošku upravili prostredie a zrazu, čo to? Hanba – nehanba, treba hľadať znova. Druhá skupinka už bola úspešnejšia a potom aj ostatní. A aby si nemysleli, že už majú pokoj, v zálohe sme mali volejbal, futbal a rôzne loptové a kuželkové hry, do ktorých sa zapájali aj naši starší kamaráti. A bolo to skvelé! Ako áno, ako nie, došlo k nám vraj pozvanie: „Guláštek sa podáva, kto je hladný, neváha.“ A tak po zaujímavom predpoludní prišiel čas na chvíľku voľna pre nohy a prácu pre ruky, ktoré mali čo robiť, aby stíhali potrebám vnútorných orgánov.
Ej, veru, ale v najlepšom treba prestať. Ak chceš vedieť ako to chodí, príď a neváhaj.
Autor : Roman K
