Ahojte, milí domkári!
Určite ste sa jeden aprílový víkend – to bolo presne od 4. do 6. apríla – čudovali, prečo nemáte stretko a kde sú animátori. Pravda je taká, že vaši milí animátori boli v ten konkrétny víkend na animátorskej chate v Liptovských Sliačoch. Hlavnou témou chaty bolo utužovanie kolektívu a získavanie skúseností v oblasti animátorstva. Výpravu tvorilo 11 členov a to: Ja, Rastík, Maťo H., Zuzka A., Zuzka M., Janka N., Majka S., Majka L., Aja K., Veronika T. a na čele stál Jarko T.
Všetko sa to začalo stretnutím pred Kultúrnym domom na ktoré prišiel niekto skôr, niekto neskôr, a iný vôbec. Od Kultúry sme sa presunuli na „blízku“ zastávku na križovatke, odkiaľ sme cestovali autobusom až do Vyšného Sliača, kde nás už čakala vysnívaná chata. Po zvítaní sa s okolím a zvyknutí si na „príjemný“ domáci sliačanský kravský závan z neďalekého družstva sme sa pobrali na sv. omšu do blízkeho kostola. Po omši sa začalo vybaľovať a keďže niektorých už zmáhal hlad, príprava jedla bola na mieste. Tejto úlohy sa zhostil Maťo a pripravil nám cestoviny s tvarohom, ktoré boli trochu mazľavé a lepiace, ale vcelku dobré. Všetci sme sa držali hesla:„Pre hladnieho niet planieho,“ a „čo nezjeme my, zožerie mačka.“ Večer sa šíril v atmosfére hier ako Bang!, Človeče nehnevaj sa a mestečko Palermo do neskorých nočných hodín.
Druhý deň začal očakávanou prípravou gulášu na ktorú sme sa podujali ja s Rastíkom a Zuzkou M.. Samozrejme, že pomáhali aj ostatní, či už svojou účasťou alebo neúčasťou. Po myslím si vydarenom obede a odpočinku sme všetci išli na prechádzku, kde sme obdivovali krásy Liptovských Sliačov a možno dakedy aj divné charaktery miestneho obyvateľstva. Poprechádzaní a oddýchnutí sme sa dostali do hlavného bodu, a to ako zefektívniť a zlepšiť prácu s vami a taktiež ako vylepšiť a obohatiť našu Domku. Po poobedňajších hrách nás podvečer prišli pozrieť naši starší animátorskí kolegovia Mária s Milošom, Zuzka N. a Ivka B. Večer by som nazval veľkým maratónom hry „mestečko Palermo“ (kto nepozná, nech sa nás opýta – vysvetlíme), kde hlavnou úlohou hráčov bolo oklamať protihráčov, čo niektorí z nás moc nechápali. Nakoniec po dlhých a zaujímavých hrách a taktiež Maťových epilógoch sme šli spať – niektorí s pocitom víťazstva, iní s pocitom prehry.
V posledný deň sme po raňajkách ešte stihli zájsť na sv. omšu, a už tu bol čas baliť sa. Po poupratovaní a prerozdelení zostatkových potravín sme sa zbalení konečne pohli na autobusovú zastávku. Po príchode do Liskovej sme sa šťastní a plní nových zážitkov rozlúčili a pobrali domov.
A preto milý domkár, ak sa chceš aj ty zúčastniť na takejto chate, tak sa len SNAŽ a možno sa nabudúce spolu stretneme na ďalšej animátorskej chate.
PS: Ďakujeme Rastíkovi, že odniesol bedničku.
Autor: Marián Ž.
