Čo je to KAMA? Kama je celoslovenský, dá sa však povedať, že až celosvetový futbalový turnaj, pretože tí najlepší hráči z jednotlivých mužstiev vytvoria spolu jedno spoločné mužstvo reprezentujúce saleziánske Slovensko. Hráči sú vekovo obmedzení, ale každý môže hrať Kamu nepretržite, či už ako účastník Malej Kamy – do 15 rokov, alebo ak sa nachádza v okruhu od 15 – 18 rokov – Veľká Kama alebo vo Veterán Kame, ktorá má nekonečné vekové obmedzenie (iba ľuďom starším ako 99 sa neodporúča vybehnúť na trávnik).
Keď nám raz na duchovnej obnove salezián Laco dal návrh, či by sme nemohli vytvoriť z chlapcov mužstvo, ktoré by bolo schopné ísť na futbalový turnaj, naplnili nás obavy, či to zvládneme…. Avšak všetko sme zverili do rúk našej nebeskej Matke a dali sme sa na cestu…Tento nápad skrsol v hlave Laca niekedy pred Vianocami v roku 1997. Od januára nového roku sme aj vďaka ochote p. riaditeľky Mišákovej mohli začať trénovať v telocvični ZŠ sv. Vincenta v Ružomberku. Chceli sme, aby chlapci tréningmi rástli nielen po fyzickej stránke, ale aj po duchovnej. Na to slúžila modlitba krátky príklad zo života. Počas teplejších dní sme už trénovali na tráve v Liskovej a zahrali sme aj jeden prípravný zápas v Černovej s tamojšími mladými futbalistami.
Nadišiel 5. jún 1998. V ten deň sa odohralo, čo nechcem teraz rozoberať a poznačilo neskôr našu hru. Nemohli s nami cestovať 2 hráči a brankár. Ľutoval som ich, pretože keď niekto chodí pravidelne na tréningy 4 mesiace a teší sa na takýto turnaj, iste je to veľká obeta, ktorú musí priniesť. Veru, tisli sa i slzy do očí. Ale, čo ma tešilo najviac, ostatní chlapci hrali aj za nich. V piatok popoludní sme všetci nabalení spacákmi a futbalovou výstrojou zažili na vlastnej koži, čo to znamená v piatok cestovať vlakom preplneným študentmi vracajúcimi sa zo škôl. Do druhej triedy sme sa jednoducho nedostali, tak sme sa „usadili ako majstri sveta“ v prvej, no odtiaľ naša cesta poviedla do detského vozňa, kde sme aj zakotvili. Večer sme šťastlivo došli k saleziánom na trnavskú Kopánku, trochu si zatrénovali a uložili sa na spánok, veď v sobotu nás už čakali tvrdé súboje.
Ráno prišli ostatné mužstvá a turnaj sa začal zlosovaním na dve skupiny. V tej našej sa ocitli mužstvá z Petržalky Mamateyovej a Žiliny Oratka. V druhej mužstvá Žiliny učňovky, Šaštína, Oravy a domácej Trnavy. Prvý zápas dopadol nad naše očakávania. Nad Petržalkou sme vyhrali 10:0. V druhom to už také slávne nebolo, vplyvom vlastných chýb a rozptyľovania sme prehrali so Žilinou 0:1. Keďže Žilina vyhrala aj nad Petržalkou, my sme postúpili z druhého miesta do nedeľňajšieho semifinále a s pomocou Laca sme pripravovali taktiku na našich súperov. Do ďalších bojov nepostúpili spolu s Petržalkou Orava a Žilina Učňovka. Večer sme si vyšli do mesta a spali sme pod šírym nebom, lebo bola veľmi teplá noc (plná komárov).
Nedeľa sa ráno začala sv. omšou, raňajkami a semifinálovými zápasmi. Po perfektnom výkone všetkých chlapcov (bol to náš najlepší zápas na turnaji) sme zdolali Šaštín, ktorý mal najvyššie ambície na víťaza turnaja 2:1 po krásnych góloch Tomáša Dávida a Andreja Feranca. Najmä Andrejov stál za to – z priameho kopu ľavačkou „vymietol šibenicu“ šaštínskej bránky. Čakalo nás finále. V ňom sme sa opäť stretli so Žilinou-Oratkom, no tentoraz sa zápas skončil bezgólovou remízou 0:0. Na rad prišli jedenástky, na ktoré sme prehrali 2:3. Chlapcom zostali oči pre plač, ale čo už. Žilina si svojim správaním na ihrisku, ale i mimo neho voči ostatným, víťazstvo turnaja plne zaslúžila. Myslím si, že sa ešte máme čo učiť a tento turnaj bol pre všetkých veľkým obohatením. Hrali sa počas veľkých horúčav a som veľmi rád, že chlapci dokázali hrať aj za takýchto podmienok (hralo sa 2×15 minút).
Čo chcem ešte vyzdvihnúť, to je tzv. „modrá karta“. Dostal ju ten, kto buď povedal neslušné slovo, odvrával alebo priveľa pokrikoval. Oslabil takto svoje mužstvo na 2 minúty. Také niečo by sa mohlo zaviesť aj v ostatných vyšších súťažiach na celom Slovensku. Neviem, neviem ako by to vyzeralo….
Chcem sa touto cestou poďakovať Marekovi Daňovi, saleziánskym spolupracovníkom v RK i Liskovej, saleziánom Lacovi a Stanovi, hráčom a všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli zúčastniť sa tohto turnaja. Vďaka patrí saleziánom a mladým z Trnavy – Kopánky, ktorí toto všetko pripravili.
Veľmi sa mi páči desatoro futbalistu z registračky chlapcov z Oravy. Znie takto:
1. Vedieť pre koho a prečo hráš
2. Úcta k spoluhráčom, protihráčom a rozhodcom
3. Roznášať radosť v partii, nie negatívny príklad
4. Neskopneš
5. Nezakopneš
6. Premeníš gólový šancu
7. Pravidelne budeš centrovať nohy
8. Pravidelne budeš chodiť na tréningy
9. Aj na duchovné obnovy
10. Vydám všetko zo seba, aby sme vyhrali
Postreh chlapca, ktorý sa zúčastnil na KAME minulý rok: „Minulý rok som sa zúčastnil na Kame a musím povedať, že turnaj má veľmi dobrú úroveň. Je tu však aj badateľný rozdiel – je to hra na slávu Božiu a každý s každým je kamarát. Aj myšlienka celého turnaja je spoznanie nových kamarátov, ale hlavne Boha. Futbal je v takomto prípade tým prostriedkom, ako ho nájsť. “
Na záver som dlžný ešte našich hráčov: Janko Buzalka, Marek Jakubjak, Peťo Jakubjak, Tibor Záhorec, Paľo Chovan, Miro Latiak, Stano Madera, Paľo Papčo, Ľuboš Camber, Martin Kubala, Tomáš Dávid, Tomáš Smolek, Michal Čončol, Ľuboš Ovad, Ľuboš Lamač a Jožo Lesák.
P. S. Odkaz pre všetkých: „Jediný zápas, v ktorom musíš zvíťaziť, je zápas o Tvoju dušu.“
Autor: Marek D.
