Tento rok sme si už po druhý krát zopakovali výlet do Žiliny na Saleziánske miništrantské stretnutie (ďalej uvádzané ako SMS). Tak isto ako minulý rok sme sa zviezli vlakom. Cesta nám ubehla rýchlo, keďže sme sa tešili. Niektorí z nás išli na toto stretnutie po prvý raz, a tak boli plní očakávaní. Z vlakovej stanice sme sa urýchlene presunuli na pozemok SOŠ Svätého Jozefa robotníka, kde sa už tradične odohráva SMS. Tí z nás, ktorí boli na tomto stretnutí už po druhý raz, si len užívali pohľad na prekvapené tváre ,,nováčikov“, ktorí boli hotoví z veľkosti tohto komplexu. No museli sa chytro spamätať, pretože len čo nám priradili izby, začínal sa prvý bod programu – svätá omša. Samozrejme, že prebehla slávnostným, ale zároveň aj hravým a príjemným spôsobom. Po svätej omši nasledovalo rozdelenie sa do skupín. Klobúk dole pred organizátormi, lebo rozdeliť vyše 200 chlapcov do skupín nie je podľa mňa jednoduché. Po tomto rozdelení nasledovali skupinové úlohy. Trvalo to vyše 2 hodín, ale ani sám neviem ako mi ten čas ubehol. Večerné slovko a modlitba samozrejme nesmeli chýbať. Druhý deň sme taktiež začali svätou omšou. O program na doobedie sa nám postarala široká paleta workshopov, ktoré sme si mohli vybrať. Poobede bola veľká hra, lenže počasie nám neprialo, a tak sme sa na izby vrátili mokrí ako myši. Náladu nám to však nepokazilo, a už sme sa tešili na záverečný bod programu tohto dňa. Bola to súťaž – konkrétnejšie kvíz, v ktorom sme nesúťažili po skupinkách, ale po strediskách. Začiatok sme síce nemali úplne ideálny (po prvej otázke sme boli na 13. mieste z 18 tímov), no vďaka našej obrovskej bojovnosti a nadzvukovo-rýchlym reakciám nášho vedúceho (diki Adam) sme sa dokázali vyškriabať až na parádne 2. miesto. Keď si vezmete, že sme pod sebou nechali domácich Žilinčanov, Banskobystričanov, či Košičanov, tak je to podľa mňa obrovský úspech, reprezentácia, aj plusové body a prestíž pre liskovskú Domku. Samozrejme, že sme to chceli patrične osláviť, ale boli sme takí unavení, že sme sa ledva pobalili a dotackali sa na postele. Lenže ak predchádzajúce dve sväté omše prebehli slávnostne, tak na túto záverečnú nemám slov. Prišiel totiž žilinský biskup a aj hlavný predstavený saleziánov na Slovensku. Po svätej omši sme si všetci urobili spoločnú fotku, a už sme rezali na stanicu aby nám neušiel vlak – čo sa chvála Bohu nestalo. Tak či tak, sme určite spokojní (dúfam, že hovorím za všetkých), a ja osobne sa už neviem dočkať budúceho ročníka SMS.
PS: Ktorí chlapci si ešte nie sú istí, či sa oplatí vopchať do miništrantských hábov – dávam vám čestné slovo, že sa to oplatí.
Autor: Timotej Lesák
